Slovenské hrady, Vršatec

Autor: Dušan Jurčacko <(at)>, Téma: Architektura, Zdroj: Spracoval a zapísal 13. februára roku pána 2001, Caco alias , Vydáno dne: 16. 03. 2001



Vršatský hrad, ktorý patrí medzi najvyššie položené hrady, bol vybudovaný na vápencových skalách. Jeho nadmorská výška pri dolnej hradnej bráne je 805 metrov, horná časť hradu má základ vo výške 897 metrov n.m. Tento impozantný výškový rozdiel hradnému komplexu už sám o sebe zaisťoval prirodzenú ochranu.

Celkový pohled na hrad
Celkový pohled na hrad

Celkový pohled na hrad
Celkový pohled na hrad

Hoci najstaršie písomné údaje o hrade pochadzajúce z roku 1316 sa viažu na obdobie Matúša Čáka Trenčianského, keď hrad bol sídlom provincie, teda hradného obvodu, jeho existenciu možno reálne predpokladať už v prvej polovici 13. storočia. Prvým oficiálne známym užívateľom hradu bol krajinský sudca a prívrženec panovníka Karola Róberta z rodu Anjouovcov, Alexander Hedervári. Alexander mal v držbe na Považí aj ďaľšie hrady a jeho hlavné sídlo približne od roku 1350 bolo v Bystrici. V roku 1354 sa hrad dostal do rúk Alexandrovho syna Mikuláša Hederváriho. Na základe Žigmundovej listiny z roku 1396 hrad prevzal Ctibor z Beckova ako záložný majetok. V roku 1407 ho mal v úžitku palatín Mikuláš Gara. Žigmundova manželka kráľovná Barbora v roku 1424 dostala do držby viaceré hrady na Považí, medzi nimi aj Vršatec, ktorý si podržala až do roku 1439. V tomto roku totiž kráľ Albert odobral Žigmundovej vdove aj tento hrad a dal ho svojej manželke, kráľovnej Alžbete. Pri tejto zmene bol hrad v pomerne dezolátnom stave. Potom sa ho na kratší čas zmocnili Pomgrácovci a Ulrich Cilský. V roku 1452 ním disponovali Huňadyovci. Po nich, v roku 1470, sa hradu na celé jedno storočie ujala rodina Slopnajovcov, ktorá sa nazývala famíliou OroslánkŘvskou alias Vršatský. Členovia tejto rodiny dostali od Mateja Korvína na hrad donáciu.

Práve z roku, v ktorom zomrel posledný mužský potomok Vršatský / 1574/, pochádza najstarší známy inventár Vršatského hradu. Podľa tohto inventára zbrojné vybavenie hradu pozostávalo z 15 diel, boli to rýchlopalné delá, jeden mažiar a jedenásť kartáčov, zo 41 pušiek, poldruha libry pušného prachu a pol centnera sanitry. Na strážnici nad bránou bolo osem kopijí. Inventár nábytku uvádza šesť stolov, štyri truhlice a dve postele. Kuchynský riad tvorilo 12 rozličných cínových tanierov, dve misy, železné sito, dva kuchynské nože, sekera, cínová konvica a väčšia medená nádoba. Z ostatného zariadenia v inventári bolo svietidlo, dva stojany na sviečky, sedem dverových zámkov, dlhý povraz a dve železné putá.

Zásobvy naturálií tvorilo 50 balvanov soli, päť lukien múky uloženej v dvoch komorách, lukno fazule, päť lukien ovsa a jačmeňa, dve lukná pšenice a jedno lukno sušených sliviek. V maštali na dolnom hradnom nádvorí sa podľa inventára nachádzalo 20 kôz a kozliat. Na hrade držali aj pár skrotených vlkov a dve vĺčata. Z troch majerov, Dlužavy, Pruského a Somároviec, patriacich k hradu, sa dovážali rozličné naturálie, konkrétne mlieko, maslo, ovčí syr, hydina, vajcia, mäso a med.

Z tohto obdobia pochádza aj výkaz o platoch panského služobníctva, ktoré prebývalo na hrade. Okrem provizora a jeho zástupcu boli tu ešte hradský, strážca pri dolnej bráne, traja drábi a dvaja pivovarníci. Provizor či správca mal štvrťročne 36 zlatých, jeho zástupca 10, hradský 7, strážca pri bráne 9 a drábi po 3 zlatých.

Hrad po smrti posledného potomka rodu Vršatský dostal František Jakušic, tútor posledného potomka rodu, ale musel kráľovskej komore zložiť 1600 zlatých. Jakušičovci si podržali hrad aj s priľahlým panstvom až do konca 17. storočia. Na hrad zaútočili v roku 1605 bočkayovskí povstalci, no bez úspechu. Vršatec poskytol bezpečné útočište svojim majiteľom a okolitej šľachte aj v roku 1663, keď turecké vojsko prepadlo Považie. Počas thokolyovského povstania hrad náporu týchto vojsk neodolal, a tak ho prechodne obsadili.

Z posledných rokov jakušicovskej držby pochádza stručný opis hradu, datovaný 29. septembra 1694. Podľa tohto dokumentu horný hrad, situovaný na vysokých bralách, mal tri poschodia. Miestnosti v jednotlivých budovách, čiastočne murované, sčasti z dreva, boli dostatočne bezpečné a vhodne upravené na bývanie hradných pánov. Dolný hrad mal dve poschodia s rozličnými miestnosťami. Viaceré z nich boli v tom čase v zlom stave. Samostatná budova v priestore dolného hradu mala tri poschodia. Bola zachovalá, ale už vtedy slúžila ako sýpka. Stála tu maštaľ pre 30 koní a boli tu aj dve dobré, klenbovité pivnice. V tejto časti hradu sa nachádzala nie príliš veľká vodná nádrž, vytesaná do skaly.

Po Jakušicovcov hrad aj s panstvom odkúpil od kráľovskej komory za 65 000 zlatých cisársky generál Sigfrid Krištof Breuner zo Stubingu. Na základe panovníkovej listiny Breunera aj ustanovili za vlastníka tohto majetku 14. apríla 1696. Jeho dcéra Mária Antónia Izabela sa vydala za cisárskeho generála Františka Maximiliána KŘnigsegga z Aulendorfu. Hoci dal Breuner hrad poopravovať, ani on, ani KŘnigseggovci na ňom už nebývali, ich rezidenciou sa stal kaštieľ v Pruskom.

Počas rákociovského povstania v roku 1703 sa Vršatský hrad opäť stal útočiskom viacerých šľachtických rodín. Povstalci Vršatec nedobýjali, iba ho obkľúčili. Čakali, kým sa hrad dobrovoľne poddá, čo sa aj stalo a časť šľachty sa pridala na stranu Františka Rákociho II. Počas povstania hrad spravoval Rákociho prívrženec Mikuláš Madočáni. V jesenných mesiacoch roku 1708 zaútočilo cisárske vojsko aj na Vršatský hrad. Pre nepriaznivú vojenskú situáciu, ako aj pre nedostačujúce zásoby Mikuláš Madočáni, ktorý hrad bránil, po dohode s cisárskym velením a po zaručení voľného odchodu povstaleckej posádky Vršatec vydal.Cisárske vojsko, ktoré hrad zaujalo, podmínovalo jeho významnejšie budovy a vyhodilo ich do povetria. Stalo sa tak v roku 1708 so súhlasom majiteľa, grófa Františka M. KŘnigsegga, ktorý tento objekt už nepotreboval. Vršatský hrad tým vlastne prestal existovať a dnes stojí už len slabá ruina tohto impozantného hradu na vysokých bralách.