Slovenské hrady, Tematín

Autor: Dušan Jurčacko <(at)>, Téma: Architektura, Vydáno dne: 08. 08. 2001



Za Piešťanmi na ľavej strane Váhu sa črtajú kontúry Tematínskeho hradu. Hoci hrad patril k menším pevnostiam, mali ho v držbe viacerí vysokopostavení krajinskí hodnostári. Hrad jestvoval už v 13. storočí. Prvý písomný doklad o ňom pochádza z roku 1270. Na prelome storočia až do svojej smrti v roku 1321 ho ovládal Matúš Čák Trenčiansky. Ďaľším vlastníkom sa v roku 1348 stal magister Vavrinec, ktorý dostal hrad ako odmenu od Ľudovíta Veľkého, ktorého sprevádzal na vojnovej výprave do Neapolu. V roku 1348 sa spomína ako vicekastelán magistra Vavrinca z Tematína. Po jeho smrti hrad užívali jeho synovia. Z majiteľov hradu a panstva v 15. stroročí treba spomenúť najmä sedmohradského vojvodu a mačovského bána Mikuláša Ujlakyho a jeho syna Vavrinca.

Celkový pohled na hrad
Celkový pohled na hrad

V 16. storočí Tematínsky hrad aj s panstvom mala v držbe spišská vetva Thurzovcov. Kráľ Ľudovít II. ho 20. júna 1524 predal Alexiovi Thurzovi za 24 000 zlatých. Po jeho smrti v roku 1543 jeho panstvá Tematín, Šintava, Hlohovec a Richnava pripadli so súhlasom panovníka jeho dvom dcéram Anne a Alžbete, pretože mužských potomkov nemal. Mužským príbuzným zanechal len spišské a bojnické panstvo. Členovia rodu neboli s testamentom spokojný, preto sa začal niekoľko desaťročí trvajúci spor, ktorý sa skončil až v roku 1596, kedy bez potomkov zomrela Anna Salmová, dcéra Alžbety Thurzovej. Jej majetky zdedili a väčšinu si rozdelili Stanislav, Mikuláš a Krištof, pravnuci kremnického komorného grófa Juraja Thurzu (III), ktorý bol starším bratom Alexia Thurzu.

Tematínske panstvo si nerozdelili, ale ho dali do zálohu Weihardtovi Salmovi za 48 000 zlatých. Pretože v roku 1609 zomrel Mikuláš a v roku 1614 aj Krištof, obaja bez potomkov, väčšina majetkov prešla na Stanislava, ktorý vyplatením záložnej sumy vymenil hrad Tematín zo zálohu. Stanislav Thurzo sa postaral aj o jeho náležitú opravu, ako aj o jeho vyzbrojenie. Jeho predstavy realizoval Angelo Ricciardi, talianský puškársky majster z Benátok. Po smrti Stanislava Thurzu v roku 1625 majetky užívali jeho deti Stanislav, Adam, Michal a Eva. Eva, vydatá za Štefana Pográniho, dostala práve tematínske panstvo. Zomrela veľmi skoro, už v roku 1627, v tom istom roku skonal aj jej brat Stanislav, v roku 1635 a 1636 zomreli bez potomkov aj Adam a Michal, takže celý thurzovský majetkový komplex prevzala kráľovská komora.

Tematínske majetky komora so súhlsom panovníka dala v roku 1638 do zálohu Jánovi Rottalovi a jeho súrodencom, ktorí sa dostali do príbuzenských vzťahov s rodinou Šándorovcov. Ján Rottal prepustil štvrtinu tematínskeho majetku Štefanovi Čákymu a jeho manželke Eve Forgáčovej /Forgách/. Zuzana Rottalová svoj podiel prenajala v roku 1653 Jurajovi Berénimu.

V roku 1658 sa majiteľmi väčšej časti Tematína stali Berčéniovci, ktorí súčasne nadobudli majetky aj v Brunovciach. Rodina Berčéniovcov v čase tureckej invázie na Považie v roku 1663 našla útočište na Tematínskom hrade, ktorý turecké vojsko ako väčšinu hradov nedobíjalo. Na Tematínskom hrade sa narodil v roku 1665 aj Mikuláš Berčéni, neskorší hlavný veliteľ vojsk Františka Rákociho II.

Mikuláš Berčéni sa dostal do blízkych rodinných zväzkov s Čákyovcami aj prostredníctvom svojej manželky Kristíny Čákyovej. Štefanovi Čákymu mladšiemu, uživateľovi Tematína, skonfiškovali všetky majetky pre jeho účasť v povstaní na strane Imricha Th?k?liho. Konfiškačné súpisy z 26. apríla 1684 a 27. mája 1686 umožňujú získať prehľad o Tematínskom hrade v rokoch pred jeho zánikom.

Pri vchode do hradu, na prízemí vpravo, sa nachádzala zásobáreň, vedľa nej kuchyňa a ďalej tri izby, z ktorých bolo možné vstúpiť do dvoch klenbovitých miestností. Na prízemí bola aj vozáreň a stajňa. Z vnútorného nádvoria viedli vchody do pivníc pod hradom.

Prvé poschodie tvorili štyri obytné miestnosti s oknami na hradné nádvorie. Bola tu aj hradná sála s ôsmimi zasklenými oknami, jedáleň, kaplnka, izba s klenbovitým stropom a miestnosť, ktorá slúžila ako kúpeľňa. Na prvom poschodí sa nachádzala aj kastelánová miestnosť s komôrkou, vedľa kaplnky boli dve miestnosti s klenbovitým stropom smerom k hradnej veži, kam viedlo točité drevené schodište.

Na druhom poschodí bola klenotnica s klenbovitým stropom a so železnými dverami, veľká zásobáreň a dve menšie miestnosti.

Vo vežových priestoroch sa skladovalo obilie, boli tu miestnosti pre drábov a zbrojnica. Z hnuteľností súpis zachytáva iba značné množstvo súkna a plátna, 20 ženských šiat, dva čierne závoje a štyri perské koberce, ktoré slúžili ako záves na steny niektorých miestností hradu. V dokumente o delení temetínskych majetkov z 3. júla 1688 ako užívatelia hradu sa spomínajú Gašpar Šándor a jeho manželka Eva Th?k?lyová. Väčšinu hradu a panstva a v tom čase vlastnili Berčéniovci, ktorí ešte predtým začali so stavbou veľkého kaštieľa v Brunovciach. Do tohto kaštieľa umiestnili viaceré hnuteľností z Tematínskeho hradu. Mikuláš Berčéni počas povstania Františka Rákociho II. dal poopravovať Tematínsky hrad, ktorý dobre vybavil aj zbrojným materiálom. Bola na ňom vtedy aj stála vojenská posádka. Po bitke pri Roháni v roku 1710 cisárskému generálovi Heisterovi sa podarilo obsadiť Brunovce s cieľom zajať Mikuláša Berčéniho, ktorému sa však z kaštieľa podarilo uniknúť ešte pred jeho obsadením. Oddiel cisárskeho vojska sa vypravil dobyť Tematínsky hrad, na ktorom už Mikuláš Berčéni nebol. Obrancovia hrad vydali až po troch dňoch, dovtedy sa stačil Mikuláš Berčéni dostať horskými cestami do Poľska.

Ešte v priebehu roku 1710 Mikulášovi Berčénimu skonfiškovali tematínske majetky. Kým hrad cisárske vojsko rozváľalo, kaštieľ ušetrili, pretože ho dostal cisársky generál barón Lindenheim. Po smrti baróna Judita Huňadyová (Hunyady), vdova po Pavlovi Šándorovi, kaštieľ v roku 1723 odkúpila.

Tematínsky hrad ostal už nepovšimnutý a odvtedy ho postupne nahlodáva nemilosrdý zub času.